Pomáhajme deťom tým, že ich naučíme prekonávať prekážky, nie tým, že im ich odstránime

08.09.2024

Pomáhajme deťom tým, že im umožníme objaviť svoju silu a schopnosti

Mnohí rodičia majú tendenciu dávať svojim deťom čo najviac hneď na začiatku života. Či už ide o byt, auto alebo iné materiálne hodnoty, veria, že tým uľahčia deťom cestu, ktorú oni sami museli tvrdo prejsť. Takéto činy však často nie sú pomocou, ale skôr odkazom, ktorý deťom podsúva mylné predstavy o živote. Niekedy sa snažíme svojim deťom "umožniť lepší štart", pretože veríme, že život je ťažký, a že im tak ušetríme námahu. Ale tým im možno nevedome bránime v tom, aby skutočne zažili, čo znamená dosiahnuť úspech vlastnou cestou.

Prečo to robíme?

Rodičia často považujú život za sériu výziev, ktoré boli pre nich ťažké a náročné. Sami si prešli mnohými prekážkami, ktoré museli zdolať, a práve preto chcú svojim deťom tieto prekážky z cesty odstrániť. Avšak, keď sa na to hlbšie pozrieme, zistíme, že ak stále hovoríme, že život je ťažký, vytvárame tým presvedčenie, ktoré prechádza na naše deti. Život však nemusí byť ťažký, ak k nemu pristúpime s pozitívnym a otvoreným postojom.

Nikdy nebolo jednoduchšie zarábať peniaze, vytvárať hodnoty a prispievať spoločnosti. Internet a sociálne siete nám poskytujú nekonečné možnosti, ako premeniť svoje sny na realitu. To však neznamená, že tieto možnosti by sme mali dať deťom hneď na začiatku – skôr im musíme ukázať, ako si tieto príležitosti môžu vytvoriť sami.

Prečo by sme nemali deťom dávať všetko hneď na začiatku?

Prečo by sme nemali dávať deťom všetko na zlatom podnose?

Je prirodzené chcieť deťom pomôcť, no keď im dávame materiálne veci bez ich pričinenia, môže to mať negatívne následky:

  1. Odkaz, že život je náročný: Ak deťom hovoríme, že musia mať byt alebo auto hneď, lebo bez toho to bude ťažké, vlastne im hovoríme, že sami to nedokážu. Takýmto spôsobom im nevedome vštepujeme, že úspech sa dosahuje len prostredníctvom obrovského úsilia a námahy, a že život je nevyhnutne ťažký.

  2. Odkaz, že bez pomoci nezvládnu veľké výzvy: Dávame im signál, že sami by nikdy nemohli zvládnuť kúpu bytu alebo auta. Ak im všetko zariadime, pripravujeme ich o sebavedomie a odvahu riešiť vlastné problémy.

  3. Strácajú motiváciu zlepšovať sa: Keď deti dostanú všetko, prestanú mať túžbu rásť a posúvať sa ďalej. Ak všetko dostanú bez námahy, čo ich potom motivuje prekonávať prekážky, vyvíjať sa a zdokonaľovať svoje schopnosti?

Ako môžeme deťom skutočne pomôcť?

  1. Neodoberajme im pocit úspechu: Deti potrebujú zažiť, čo to znamená dosiahnuť niečo vlastným úsilím. Keď deti dosiahnu úspech samostatne, pocit hrdosti a radosti ich naplní a bude ich motivovať na ďalšiu cestu. Tento pocit sa nedá nahradiť žiadnym darom.

  2. Podporujme ich, keď čelia výzvam: V živote nebudú deti vždy úspešné na prvý pokus. Naša úloha ako rodičov je byť im oporou a dodať im odvahu, keď čelia prekážkam. Učme ich, že každá výzva, ktorá sa im postaví do cesty, je príležitosťou na rast a zlepšenie, a že nevzdávanie sa je kľúčové.

  3. Sme tu ako podpora, nie ako tí, čo za nich všetko vyriešia: Byť oporou neznamená vyriešiť všetky problémy za deti. Namiesto toho ich povzbudzujme, aby nachádzali vlastné riešenia a neustále sa učili, že každá prekážka je príležitosťou na rast.

Učme deti prekonávať prekážky

Príklad zo života: Učenie formou hry

Nedávno sme sa so synom vracali autom domov. Spievali sme si pesničky a rozprávali sa o živote. Autá sú mojou vášňou a momentálne vlastním auto s výkonom 320 koní. Neskôr plánujem kúpiť nové auto s výkonom 600 koní, čo môj syn dobre vie. V aute sa ma spýtal: "Keď si kúpiš tú RS6, toto mi necháš?" Odpovedal som mu: "Nie, toto auto je moje a predám ho. Ty si kúpiš vlastné auto. A budeš si ho vážiť oveľa viac, keď si ho kúpiš sám a zaslúžiš si ho vlastnou prácou."

Syn bol najprv trošku zaskočený, ale videl som, že táto myšlienka ho zaujala. Večer som premýšľal, ako mu to lepšie vysvetliť, a prišiel som na hravý spôsob. Zavolal som ho zahrať si hru "Človeče, nehnevaj sa". Ako sme rozkladali figúrky, spýtal som sa ho: "Čo je pre tieto figúrky hra Človeče, nehnevaj sa?" Chvíľku premýšľal a potom odpovedal: "Je to ich život." Odpovedal správne. Potom som mu navrhol, aby mohol s figúrkami hýbať bez ohľadu na to, aké číslo hodí.

Po niekoľkých hodoch mal všetky figúrky v domčeku a vyhral. Spýtal som sa ho: "Bola to zábava?" Odpovedal: "Nie." Vysvetlil som mu, že práve preto, že musíme prekonávať prekážky a môžeme byť vyhodení, je tá hra zábavná. Rovnako je to aj v živote. Ak by nebolo prekážok, život by bol nudný a nezaujímavý.

Posolstvo pre rodičov

Našou úlohou ako rodičov nie je zobrať deťom všetky prekážky z cesty, ale umožniť im rásť a učiť sa prostredníctvom vlastných skúseností. Rovnako ako keď cvičíme a náš sparingpartner nám nepomôže so zdvíhaním činky, aj keď to už vyzerá, že nevládzeme, pretože práve vtedy sa stávame silnejšími. Tak je to aj so životom.

Deti potrebujú cítiť, že môžu dosiahnuť svoje ciele samostatne, a že prekážky, ktoré im prídu do cesty, sú len súčasťou ich vlastného rastu. Zanechajme im viac ako len materiálne hodnoty – odkaz, že dokážu všetko, ak si budú veriť a budú nasledovať svoje sny.