Túto skvelú zručnosť však neskôr v živote rozhodne už ocenili viacerí. Dokonca sa neváhali vyjadriť, že je to jediná dobrá vec čo im táto škola dala. S čím sa samozrejme nedá súhlasiť, no ak niekto v stavebnej praxi nepokračoval, tak môže takéto pocity samozrejme nadobudnúť. Zo spomínaných stavebných odborov ma najviac zaujali dopravné stavby. Táto skutočnosť, a vidina, že prispejem tiež "svojou troškou do mlyna" pri budovaní slovenský ciest a tiež "legendárnej diaľnice na východ" boli základné faktory ovplyvňujúce výber štúdijného odboru na vysokej škole. Zvoli som si odbor IDKS - Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby. Postupne ma začala viac ako samotné cesty zaujímať statika stavieb, predovšetkýcm betónové konštrukcie. Pamätám si ako by to bolo dnes, keď sme sa rozhodovali v treťom ročníku akú špecializáciu si zvolíme. Stáli sme vonku na schodoch STU kde padali rôzne návrhy. Keď som zachytil, že betónové mosty, by mali byť najťažšie, bolo všetko jasné. Idem tam. Veď keď už som tu, tak nech to stojí za to. Teraz keď sa na to spätne dívam, som veľmi rád že som sa takto bez váhania rozhodol. Určite sa by sa mi tu potvrdil aj citát, tie najstrastiplnejšie cesty nás privedú k tým najkraším miestam. A tak ubehli aj dva posledné roky a ja som nastúpil do zamestania do spoločnosti CEMOS s.r.o. ktorej aj stále súčasný riaditeľ bol môj v tom čase môj diplomový konzultant.

Profesionálna dráha

K projektovaniu mostom som začal postupne, i keď nevedomky smerovať už od strednej školy. Strednú školu som si vybral stavebnú "Stredná priemyselná škola stavebná" na Drieňovej ulici. Práve ten rok, škola otvárala aj ekonomický smer a ani neviem ako a bol som tam. Bol som za to rád, jednak sme v tomto odbore absolvovali všetky typy stavieb teda pozemné (domy, budovy), vodné (priehrady, úpravy tokov) ale aj dopravné (predovšetkým cesty). No čomu som sa najviac potešil keď sme dostali rozvrh, to bol strojopis. Myslím, že z pomedzi ostatných spolužiakov - chalanov som bol azda jediný. A tak som svoje nadšenie veľmi nepreukazoval.