..späť                                                Podnikanie online                                      Vzťahy, partnerstvo, láska

Priťahujeme to, čo sme, nie to, čo chceme

Určite si už počul, že nepriťahujeme to, čo chceme, ale to, čo sme. A je to tak. Ale v tom je problém: ako mám byť niekým, kým nie som? Budem uvádzať príklady na "bohatstve" – peniazoch. Prečo? Pretože, či chceme alebo nie, peniaze znamenajú slobodu. Môžeme sa tváriť, že to tak nie je a žiť ako v 18. storočí. No ak chceme mať rodinu a nechceme byť bez peňazí, tak to naozaj začína byť problém.

Priťahujeme to, čo sme

Vráťme sa teda k výroku: "Priťahujeme to, čo sme, nie to, čo chceme". Je to o pocite, nejde o vedomie, ale podvedomie. Prečo niekoho milujeme a niekoho nie? Prečo niekomu chutí brokolica a inému nie? Tieto veci nedokážeme tak jednoducho ovplyvniť, ako by sme si niekedy priali. A preto je to problém. Keď sme o niečom presvedčení a nemáme žiadne pochybnosti, práve to je najlepšia cesta k dosiahnutiu toho, po čom túžime.

Viera a manifestácia

Keď sa dívam okolo seba, stále je tu množstvo ľudí, ktorí tomu neveria. A celkom im rozumiem. Otázka znie: je "Manifestácia" niečo, čomu musíme veriť? Možno sa mýlim, no verím, že aj tu sa mnohí pozastavia a povedia si: Ako je možné "manifestovať" bez toho, aby som tomu veril? Keď som len pred pár riadkami písal, ako dôležité je "totálne presvedčenie", že manifestácia funguje. Vysvetlím.

Keď si uvedomíme, že "naša viera začína tam, kde končia naše vedomosti", začne to dávať troška iný význam. Ak by to bolo iba o viere, je to väčšinou 50/50. Práve "očami" vedy si povieme a ukážeme, ako to funguje.

Skúsenosti s manifestáciou

Skôr ako sa do toho vedecky zahryzneme, rád by som vo vás, predovšetkým u tých, čo pochybujú, vzbudil aspoň trošku viery. Kedy presne som sa o "manifestácii" dozvedel, vám nepoviem, pretože si to nepamätám. Neevidujem presný "zlomový bod". No môžem povedať, že v roku 2020 som sa tomu začal venovať vedome viac. Ako som si túto tému viac študoval, čítal a počúval o nej, zistil som, že v priebehu života som s tým už do styku prišiel.

Keď tomu dáte šancu, je tu veľká pravdepodobnosť, že si aj vy na takéto skúsenosti spomeniete. Teraz by som vám rád priblížil tri vybrané skúsenosti z môjho života. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o nevedomú manifestáciu.

Prvé stretnutie: Štúdium

Prvé stretnutie s "manifestáciou", ktoré som si spätne uvedomil a ktoré ma trošku "desilo", bolo moje štúdium. Až spätne, keď sa snažím spomínať, si uvedomujem, že som sa veľmi málo učil. Nie som hlúpy a celkom rýchlo chápem, aj testy IQ, čo som si občas spravil, to potvrdzovali. Napriek môjmu ležérnemu prístupu a minimálnej snahe počas roka som nikdy nezapochyboval o tom, že školu úspešne dokončím. Tento postoj ma často až desil, aký kľudný som bol. Lokálne stresy pred skúškami boli, ale celkovo nie.

Druhé stretnutie: Vysoká škola

V treťom ročníku, keď bolo potrebné ukončiť všetky predmety a urobiť bakalárske skúšky, vďaka môjmu prístupu som polovicu skúškového obdobia naháňal zápočty. Na prvej skúške som bol teda až v polovici skúškového obdobia. Myslím, že som dostal za 1, a to som na prednáškach "spával". Z čoho plynie celkom vtipná príhoda, kde ma skúšajúci/prednášajúci na prednáške po tom, keď som ho cez prestávku upozornil, že má vo vzorci chybu, označil za spiaceho muža a povedal ostatným, nech si tiež tento vzorec opravia. Jeho slová zneli: "Zdá sa, že spiaci muž vzadu iba nespí, a tak si prosím vás opravte tento vzorec." Musím povedať, že ma to aj potešilo, že to takto priznal. Nehlásil som chybu cez hodinu, nakoľko mi to neprišlo vhodné opravovať pedagóga verejne. No potešilo, že ma spomenul. Nie to, že spím. Vlastne som nespával, samozrejme. No, možno občas. Prednášky bývali poobede, je teda možné, že ma sem-tam zlomilo. Sedával som ale vždy s čelom opretým o lavicu a to bol dôvod môjho pomenovania – spiaci muž. Väčšinou som ale počúval. Keďže som si nepísal poznámky, lebo som nevedel potom po sebe čítať, tak som nepotreboval pozerať a takto som vnímal prednášky. Vráťme sa ale na spomínanú prvú skúšku. Keď som ju teda zvládol, skúšajúci žoviálne povedal, že už asi končím so skúškami a začínajú prázdniny. Na to som mu povedal, že to je prvá z 12, takže ešte 11 ma čaká! Prekvapene pozrel na mňa a povedal mi, že keď to dám, môžem si prísť k nemu pre šampanské. Predposledný deň skúškového som u neho zaklopal na dvere. Bol už na dovolenke, žiaľ. No pointa je asi zrejmá. Nikdy som o tom nepochyboval. A zvládol som to.

Negatívna manifestácia

Zo školy mám aj zopár negatívnych skúseností s manifestáciou. Dostaneme napríklad okno zo stresu, pretože o sebe pochybujeme. To sa stalo, keď som mal jediný pokus na skúšku, pretože posledný termín sa prekrýval s iným. Profesor mi dal otázku, ktorú som vedel, ale z paniky som ju nevedel odpovedať. Priznal som, že som nabomboval odpoveď, ale tému viem. Profesor sa so mnou odmietal baviť, no nakoniec mi dal najhoršiu známku, keď som dokázal tému správne vypracovať.

Ďalší príklad negatívnej manifestácie

Ako druhý príklad negatívnej manifestácie by som uviedol moju maturitu. Z matematiky som si vytiahol dve témy: jednu, čo som vedel, a druhú, o ktorej som ani len netušil, čo to je (tuším to boli iracionálne čísla). Najprv som mal riešiť to, čo som nevedel. Mal som vtedy pocit, že som to objavoval za pochodu, neviem či to dokážem vysvetliť, ale vyťahoval som to z takej hĺbky pamäte, že som mal ozaj pocit, že som to práve vymyslel. Mal som kľud, bola to téma, čo som si mal vypracovať v lavici. Druhá téma bola pri tabuli. Goniometrické funkcie – sínus, kosínus – úplná pohoda. Prišiel som k tabuli, zobral do ruky kriedu. Zamyslel sa, pozrel na triednu učiteľku, čo stála pri okne za katedrou. Zakrútil som hlavou, že to nedám. Táto skúsenosť z oboch tém z matematiky mi bola cennou lekciou. A to, že nezáleží na tom, čo vieš a čo nie. Vždy to môže dopadnúť opačne. A teda hlavne to, že som v kľude dokázal vypracovať tému, o ktorej som si nič nepamätal, ma utvrdilo v tom, že sa nikdy nebudem vzdávať! A to v ničom. Aj teraz po rokoch to aplikujem na všetky aspekty života. Či je to šport, práca, vzťahy alebo zdravie. Proste všade. Nikdy sa nevzdávam!

Zhrnutie

Aby som túto prvú skúsenosť, ako pozerám, dosť rozsiahlo napísanú, zhrnul: NIKDY som nepochyboval o škole a napriek tomu, že som sa nikdy nedriloval a niekedy som ani nevedel skúšanú tému, bez problémov som VŠ skončil. V spomínanom skúškovom som mal na každú skúšku iba jeden pokus. A aj keď som nevedel vôbec nič, tak som šiel a spravil som to, lebo som globálne nepochyboval, že to dám.

Ak manifestuješ, musíš sa cítiť ako bohatý. Nerozmýšľaš, ako sa to stane, nesmieš. Inak obmedzuješ "vesmír" na to, ako ti to má dať. Vesmír má ale vlastný plán. Ty máš iba jednu úlohu: cítiť sa tak, ako by si chcel. Proste sa tak cítiš. A čo si budeme hovoriť, to je problém. A to je aj dôvod, prečo to nedokáže každý. Vedomie nám vstupuje a bráni, aby sme sa cítili tak, ako chceme.

Keď však o ničom nepochybuješ, je to teda pre teba úplne prirodzené. A si to ty. Tak ako by to mohlo byť inak ako úspešné?